Ponúkame opravy klimatizácií automobilov v zmysle opakovaného preplnenia chladivovej časti automobilu, detekcie úniku a v prípade malých únikov aj ich opravy.

Kompletný servis a plnenie klimatizácie znamená:

• napojenie na systém,
• odsatie starého oleja a zbytku chladiva,
• vákuovanie systému,
• podtlakový test tesnosti,
• naplnenie systému novým olejom, kontrastnou UV látkou a chladiacim médiom,
• test tlaku a funkcie klimatizácie,
• meranie účinnosti chladenia.

Ako funguje klimatizácia?

Keď zapnete v aute klimatizáciu, elektronika v moderných systémoch spustí najprv kontrolný mechanizmus, či sú splnené všetky podmienky na činnosť. Ak áno, zapne kompresor. Pri verziách s konštantným výkonom to urobí pomocou elektromagnetickej spojky, pri verziách s premenlivým výkonom prostredníctvom špeciálneho ventilu, ktorý v podstate škrtí prietok chladiva kompresorom. Do kompresora, samozrejme, vstupuje chladivo v plynnom skupenstve. Kompresor ho stlačí, čím zvýši jeho teplotu až na 80 – 90 stupňov Celzia. Takto zohriate chladivo sa tlačí do kondenzátora, kde sa ochladzuje a skvapalňuje. Deje sa to tak, že sa na kondenzátor privádza náporový vzduch, alebo ho naň vháňajú ventilátory. Chladivo odovzdá okoliu svoju teplotu. Ak je miera ochladenia nízka, elektronika zapne ventilátory pred kondenzátorom. Samotnú mieru ochladzovania vyhodnocuje na základe informácií tlakových snímačov v systéme. Skvapalnené chladivo postupuje z kondenzátora do filtra a dehydrátora. Ten zároveň plní funkciu zásobníka kvapalného chladiva. Tu sa chladivo zbavuje prípadnej vlhkosti, ktorá by mohla byť v systéme. Chladivo potom smeruje do expanznej nádrže na výparník, kde sa pri teplote mínus 28 stupňov odparuje a odovzdáva teplo svojmu okoliu. Ventilátormi je potom vzduch hnaný cez výparník a pomocou vzduchových potrubí vedený na výduchy v kabíne. Odparené chladivo sa nasáva späť do kompresora a celý proces sa začína odznova.

Systém chladenia sa skladá zo štyroch základných zložiek:

je jadrom chladiaceho zariadenia, odoberá paru z výparníka a stláča ho v kondenzátore. odoberá teplo v množstve, ktoré sa rovná súčtu tepla absorbovaného výparníkom a tepla vyprodukovaného kompresnou činnosťou kompresora. zaisťuje odpovedajúci rozdiel tlaku medzi vysokotlakovou a nízkotlakovou časťou systému. je miesto, kde je teplo prenášané z prostredia do chladiaceho média.

Cyklus je možné zhrnúť takto: para je odvádzaná kompresorom, stláčaná a prevádzaná do kondenzátora, tu je ochladzovaná a skvapalňovaná. Chladiace médium je vedené z kondenzátora k expanznému ventilu, kde dochádza k zníženiu tlaku , ďalej je vedené do výparníka, kde príjma teplo z prostredia.

Prvky sú zapojené za sebou a spojené hadicami a potrubiami, vzhľadom na hmotnosť väčšinou tenko-stennými z hliníka. Pred 5 – 10 rokmi sa však používali ešte hrubostenné. Podobne aj hmotnosť kompresorov v poslednom čase klesá, pritom majú rovnaký výkon. Premenlivý výkon kompresora má vplyv na spotrebu paliva, ale nie na teplotu chladenia. Vo vnútri systému sa chladivo odparuje vždy pri rovnakej teplote, či už je výkon kompresora vyšší alebo nižší. Vo výparníku je teplota mínus 29 °C, v rúrkach okolo nuly a na koncových výduchoch plus 3 až 10 stupňov Celzia. Samotná teplota vzduchu sa reguluje primiešavaním teplého vzduchu. Pripomeňme, že kompresor „nebeží“ stále, ale len kým neochladí médium. Potom ho elektromagnetická spojka alebo ovládací ventil odpojí. Kompresory s konštantným výkonom odoberajú v priemere 4 – 5 kW, pri kompresoroch s premenlivým výkonom sa odber pohybuje od 0 po 5 kW. V priemere ale môžeme počítať 2 – 2,5 kW.